Share
Go down
avatar
Admin
Počet príspevkov : 35
View user profilehttp://largehaven.forumotion.me

Dom Niy T. Lilith

on Sat Jun 09, 2018 6:52 pm
avatar
Počet príspevkov : 6
Age : 172
Bydlisko : Autumnhall
View user profile

Re: Dom Niy T. Lilith

on Sat Jun 09, 2018 8:33 pm
S nepopierateľnou rýchlosťou, ktorá nebola práve najrýchlejšia, sa dnešný deň chýlil ku koncu a modrá obloha naberala oranžovo-ružový nádych prichádzajúceho večera. Väčšina ľudí už bola zalezená doma v teple pri svojej rodine alebo obľúbených seriáloch, iní na tom len aktívne pracovali, čo jasne naznačovali mihotajúce sa zvuky áut, čo ho obiehali akoby mali za zadnými kolesami pár čertov. Ešteže tu bol tak široký chodník! Keby ho ktorýkoľvek z nich zasiahol spätným, asi by mal zlomenú ruku. No čo, ľudia boli blázni a on to vedel viac než dosť dobre, život ho naučil. Čo sa samotného Horacea týka, aj on už v práci skončil - respektíve poriadne ani tú budovu nenavštívil, ale celý deň chodil hore-dole po meste a vyspovedával svedkov, aby získal čo najlepší materiál na reportáž, o ktorej sa má písať v novinách. Autumnhall, kde bývala väčšina mesta, bola celkom pokojná štvrť, taký raj medzi chudobnou New House a extravagantnou Wealthy Square, no aj tu sa z času na čas stalo niečo, čo rapídne narušilo chod tohto systému. A presne dnes sa to udialo. Ešte stále celkom netušil, čo presne bolo príčinou, ale z čriepok, ktoré predstavovali výpovede očitých svedkov či jedincov pozorujúcich situáciu z bezpečnej vzdialenosti, sa zdá, že sa to zlatníctvo chytilo z ničoho nič. Len tak zrazu začalo horieť a zrazu explodovalo, zranilo niekoľko ľudí a rozhádzalo šperky veľkej hodnoty len tak do éteru, kde sa vyparili vo vreckách chamtivejších ľudí, než ich polícia a hasiči zastavili. Bolo veľkým šťastím, že majiteľ obchodu bol práve na obete v kaviarni len neďaleko, pretože inak by dnes Horace asi písal článok o zuhoľnatenej mŕtvole a nie obrovskom zásahu šťastia. I teraz kráčal po tomto chodníku, niekoľko blokov od vlastného domu, celkom pracovne, hoci už skončil...teda aspoň oficiálne, lebo práca novinára sa nikdy skutočne nekončila. Ich poslaním bolo prinášať aktuálne informácie a pravdu, nič nezamlčať a nechať verejnosť, nech sa rozhodne, čo zo všetkých tých plátkov bude čítať. A hoci nebol žiadnym žurnalistom, svoju prácu si robil poctivo, i keď ho tá druhá kniha, čo vydal, prenasleduje a meno H. J. Lindbergh už asi navždy bude spojené s Temným rajom. Stáva sa. Na zozname vypočutých mal presne deväť ľudí, a tak sa rozhodol, že to zaokrúhli na peknú desiatku a po troške pátrania odhalil v tom nespočetnom množstve ľudí, ktorý tam boli, ešte jednu ženu - zistil dokonca aj jej adresu a ku nej takto večer aj mieril. Celý deň strávil v jednom oblečení: hnedých teniskách, čiernych rifliach, svetlosivom tričku s krátkym rukávom a keďže ráno i večer býva chladno, tak pre efekt mal cez to ešte prehodenú aj retro vestu z ľahkého vetrovkového materiálu. Na prsiach sa mu hojdal prívesok, na ľavom zápästí tikali hodinky a hnedé oči ťukali pohľadom po okolí, hľadajúc to správne číslo domu. A napokon ho našiel. Bol to malý bungalov postavený v kópii koloniálneho štýlu s výraznými červenými dverami a perfektne upravovanou záhradkou okolo. Zdalo sa, že žena tento dom obývajúca má svoj život pod kontrolou a vie, čo chce. Bude chcieť mu aj pomôcť? Bola len jedna cesta, ako to zistiť! Rýchlo teda prešiel po zelenom trávniku, vyšiel po tých troch schodoch na malú terasu a stlačil zvonček.
avatar
Počet príspevkov : 5
View user profile

Re: Dom Niy T. Lilith

on Sat Jun 09, 2018 8:50 pm
Asi každý pozná pocit, keď chodí do školy celé týždne, nič sa nedej, stále dokola to isté, úplný stereotyp. Ale raz, príde ten deň, kedy vymešká zo školy, stačí jeden deň a to je presne ten deň, kedy riaditeľovi rupne vo veži, učiteľka fyziky začne romancu s učiteľom dejepisu a vybuchne chemické laboratórium vďaka nevydarenému pokusu. Ona to mala dosť podobne, ale predsa inak. Vlastne úplne naopak. Keď celé dni sedí doma, stráni sa ľudí, maximálne ide niekam do prírody, kde si pokojne maľuje a má od všetkých pokoj, vtedy sa nedeje nič. Maximálne čo niekto niekde na druhej strane planéty vykradne banku, ale to je tak všetko. Ale práve ten jeden deň, kedy je hladom nútená ísť medzi ľudí, kúpiť si niečo, aby nasýtila svoju prázdnu chladničku, vtedy sa musí stať niečo práve v tomto meste. Je to azda jej vina? Nebolo by sa to stalo keby ostala doma aj dnes? No, to je otázka, na ktorú sa odpoveď určite nedozvie. A možno to radšej ani vedieť nechce.
Po návrate domov si pokojne vybalila nákup a i keď v obchode mala pocit, že toho veľa nekúpila, chladničku ledva zatvorila, takže buď sa prerátala alebo sa jej zmenšila chladnička. No, nech je ako chce, má aspoň istotu, že najbližší týždeň ak nie dva, znovu nebude musieť ísť medzi ľudí. Teda pokiaľ sa jej nejakou náhodou nezačne rúcať dom na hlavu, ale na to je až príliš nový. Po vybalení nákupu sa išla prezliecť z nohavíc do pohodlnejších čiernych legín a veľkého trička, ktoré jej bolo asi o číslo väčšie. Rada nosila také tričká, mala pocit, že sa jej tak lepšie dýcha než v obtiahnutých veciach. I keď kedysi boli obtiahnuté veci jej každodenným chlebom, ale to je už za ňou. Vtedy jej to nerobilo problém, zatiaľ čo teraz si od toho už jednoducho odvykla.
Prešla do obývačky a uvelebila sa na gauči. Pohľadom prešla po niektorých obrazoch, ktoré jej viseli na stenách a kriticky premýšľala nad tým, čo by na nich chcela zmeniť a na čo je už neskoro. Zo zamyslenia ju vytrhol až zvonček pri dverách. Kto by to mohol byť? Najprv jej napadlo, že by mohla ostať sedieť na gauči a tváriť sa, že nie je doma, ale bola až príliš zvedavá kto stojí za dverami, takže sa zhlboka nadýchla a vydýchla si až keď už držala kľučku v ruke a pomaly otvárala dvere. Neotvorila ich úplne, iba tak, aby mohla vyzrieť von, kto tam stojí. Ako zistila, bol to nejaký chlap, ktorý sa tváril sebaisto a od takých ľudí by sa nemalo očakávať nič dobrého. "Želáte si?" Ozvala sa rýchlo aby netrepla nejakú inú hlúposť a skúmavo sa na neho zahľadela akoby sa mu z očí snažila vyčítať prečo prišiel.
avatar
Počet príspevkov : 6
Age : 172
Bydlisko : Autumnhall
View user profile

Re: Dom Niy T. Lilith

on Sat Jun 09, 2018 9:16 pm
Len čo sa domčekom rozľahol spevavý tón zvončeka, za chrbtom sa mu v príhodnom čase rozsvietili pouličné lampy napriek tomu, že tak veľká tma ešte nebola. Na druhú stranu nutno poznamenať, že Largehaven ani nebolo nejak drobné mesto, žilo tu vyše tristotisíc ľudí, kožomencov, čarodejníkov a iných bytostí, takže nech sa človek otočil ktorýmkoľvek smerom, skoro z každej strany naňho udieralo vzdialené svetlo domov, mrakodrapov alebo áut, bilboardov a aj tých pouličných lámp. Východné pobrežie Spojených štátov bolo známe svojich znečistením a to svetelné bolo jedným z najhlavnejších problémov, ktorým ekológia alebo hlavne príroda čelí. Raz či dvakrát o tom v Key Tribune napísal aj krátky článok, ale žiadne vlny neurobil, nikoho to nezaujímalo a obyvatelia si radšej čítali vtipy alebo komiksy či satirické obrázky na posledných stranách. Nevyčítal im to, ani on sa o zdravé životné prostredie až tak nezaujímal - skôr do svojho hľadáčika dával ľudí, mužov i ženy rôzneho genómu i veku, pretože tam ležala skutočná zaujímavosť, ktorá dochádzala osloviť. Nie v zrúbaných stromoch a nemožnosti vidieť hviezdy. Tie tam boli predtým, ako sa narodili, a budú tam aj po tom, ako sa obrátia v prach - mimo krematória, aby bolo jasné, že ide o dlhší časový úsek. Dvere sa pomaly otvorili a v tej úzkej škáre sotva rozoznal svetlé vlasy a jemnú tvár, ťažko odhadujúc akékoľvek detaily bez toho, aby to nevyzeralo, že zíza, a tak sa rozhodol, že to nechá tak. skúmať jej podobizeň možno bude môcť neskôr a ak nie, smola, nejak to už prežije. Milo sa usmial. „Dobrý večer, volám sa Horace Lindbergh a pracujem pre redakciu Key Tribune. Chcel by som vám položiť pár otázok o dnešnom incidente, ktorý sa odohral v šperkárstve na Mallway Street, myslíte, že by ste mi mohli pomôcť?" Zdvorilosť hodná britského gentlemana z viktóriánskej éry bola na mieste, aby v jedincovi vzbudil dojem dôvery a milého zjavu  - ktorý sa neskôr ešte viac posilní -, takže mu bude ochotný poskytnúť všetky potrebné informácie (a niekedy aj viac ako to). Väčšina novinárov boli ako hyeny, čo sa bezcitne vrhli na obeť a vyžmýkali z nej úplne všetko, aby to následne obrátili hore nohami a hyperbolizovali, takže sa z napadnutia stal pokus o vraždu s obeťou, ktorá má len monokel, pripútanou na vozíček. Robili to tak najmä v telke, ale ani písalkovia neboli výnimky. To len Key Tribune mal prísne kritériá pri prijatí nových zamestnancov, čím si poistili, že žiadneho "hrdinu" do svojich kruhov nedostanú. Sám Horace budoval svoje vyšetrovanie a spytovanie sa na pevnom zjave a milom, familiárne profesionálnom vystupovaní.
avatar
Počet príspevkov : 5
View user profile

Re: Dom Niy T. Lilith

on Sat Jun 09, 2018 9:26 pm
Chlap pred dverami vyzeral dôveryhodne, ale zároveň aj ako pomerne úspešný človek, ktorý s úsmev oznamuje ľuďom, že sa majú vysťahovať zo svojho domu či bytu, pretože neplatia nájomné alebo tak podobne. Ale ona predsa platí, takže kvôli tomu tu zrejme nebude. Počkala si teda preto na to, čo má na srdci a dúfala, že jej to bude ochotný povedať už teraz a nie keď si vynúti vstup dovnútra. Nemala rada cudzincov na svojom území, ale keď to bolo nevyhnutné, je ochotná ich strpieť, preto mu dala šancu sa vyjadriť a nezatvorila mu dvere pred nosom hneď ako otvoril ústa.
Ako sa ukázalo, je to novinár a ona o novinároch vie, že vedia byť pekne otravný keď chcú i keď tento pôsobil celkom prijateľne, ale kde mala brať istotu, že hneď ako ho pustí do vnútra, nevrhne sa na ňu a nebude sa z nej snažiť žmýkať informácie až do samotného rána? Nie, že by mu neverila, jeho vystupovanie vyzeralo vierohodne, ale predsa len, bol to novinár. Každopádne, nemala moc času na rozmýšľanie, musela sa rozhodnúť či mu pomôže alebo nie. Ale zrejme keď sa uráčil prísť až k nej domov - mimochodom, ako vedel kde býva? - je evidentne presvedčený o tom, že mu bude schopná a aj ochotná pomôcť. No, ochota by bola, ale či toho bude aj schopná...
"Moc o tom incidente neviem, ale pokiaľ ste presvedčený o tom, že vám mám ako pomôcť, poďte ďalej." Odvetila a otvorila dvere aby mohol vstúpiť. Ešte stále si nebola istá tým či to nebude ľutovať, ale dúfala, že nie.
avatar
Počet príspevkov : 6
Age : 172
Bydlisko : Autumnhall
View user profile

Re: Dom Niy T. Lilith

on Sat Jun 09, 2018 10:04 pm
Nemusel byť zázračný muž čítajúci v mysliach druhých lepšie ako v nejakej knihe položenej priamo pred jeho oči, aby si všimol a uvedomil si, že sa v hlave Nyi Lilith - zistil si prirodzene aj jej meno, nad ktorým sa poriadne počudoval, pretože také jakživ nepočul -odohrávajú komplikované myšlienkové pochody plné otázok, či ho vpustiť dovnútra alebo nie ani čoby bol upír a ona si nebola istá, či ju od smrti nedelí len ten prah a prírodné zákony zatlačujúce nemŕtveho v tejto situácii do kúta. Hrozné, akí paranoidní a nedôverčiví dokázali ľudia byť. Niekedy mal pocit, že keby mohli, uvítali by svet, kde by existovali iba oni a pre aspoň slabý morálny úsudok aj ľudia, ktorých majú radi a ich milované celebrity. Aby však nebol hnusný, bolo treba poznamenať aj to, že si dievča len nedávno prešlo celkom desivým a istotne aj traumatickým zážitkom, takže niet sa čo čudovať, že sa uchýlila do potenciálnej bezpečnej zóny svojho domova, odkiaľ ju on tak drzo vytlačil do, z jej pohľadu, nebezpečenstva. Preto na ňu nijak netlačil, dokonca ani len nejakým psychickým spôsob, ktorý sa dal aplikovať mlčaním, namiesto toho tam skutočne len mlčky stál a pozeral na ňu alebo niekde dookola, čakajúc na jej rozhodnutie. Keby zamietla, asi by ju skúsil presvedčiť, aby mu vyjavila aspoň narýchlo nejaké informácie, ak by zvolila, rozhodne by sa potešil a keďže už bol večer, príliš by to nenaťahoval. Napriek všetkej váhavosti napokon zvolila, našťastie! „Veľmi pekne ďakujem, sľubujem, že vás dlho nezdržím," povedal s úsmevom, keď prechádzal popri nej do vstupnej haly. Ako už bolo spomenuté, bol večer a dokonca aj on by sa rád dostal domov, koniec koncov, ten článok sa sám neaktualizuje a nedopíše napriek tomu, že väčšinu z neho už stihol spísať postupne počas dňa. Len čo však bol dnu, okamžite sa zastavil približne dva či tri metre od nej, aby udržiaval ich osobné priestory nenarušené. Teraz už len musel počkať, kam ho odvedie...za predpokladu, že v rámci bezpečnosti ho nechce dostať hlbšie do domu.
avatar
Počet príspevkov : 5
View user profile

Re: Dom Niy T. Lilith

on Sat Jun 09, 2018 10:21 pm
Stále mala chuť mu tie dvere zaplesnúť pred nosom aj napriek tomu, že už bol jednou nohou vo vnútri, ale rýchlo si to rozmyslela a tento nápad zavrhla. Predsa to nemôže byť také zlé. Je večer a síce je to novinár, tiež je len človek, takže určite sa aj on už nemôže dočkať toho ako si doma ľahne do svojej postele, možno aj k svojej manželke, milenke, priateľke, alebo nejakému chlapovi, veď to je fuk, kľudne aj ku psovi či zlatej rybke. Podstatné bolo to, že tak nejako dúfala, že v ňom zvíťazí prirodzený ľudský pud chtivosti po svojej posteli a nebude ju tak dlho obšťastňovať svojou prítomnosťou a odíde domov. Ale už keď je tu, bude sa chovať ako správna hostiteľka, čiže sa bude snažiť aby sa v jej dome cítil čo najlepšie, pokiaľ možno.
Zatvorila za ním dvere a otočila sa. Jemne sa usmiala a kývla hlavou aby ju nasledoval i keď nepochybovala o tom, že by za ňou išiel aj bez toho, keďže z nej chce dostať nejaké informácie. Nezostávalo jej iné, len dúfať, že mu bude vedieť odpovedať už keď si dal tú námahu aby ju vystopoval. Celkom by ju vlastne aj zaujímalo ako sa dozvedel kde býva, alebo to je len náhoda, že zaklopal na jej dvere? Možno takto chodil po celej ulici a pýtal sa všetkých jej susedov či náhodou niečo nevedia. Áno, určite to je takto a ona je len zbytočne paranoidná keď si myslí, že prišiel vyslovene za ňou. Tieto myšlienky ju predsa len trochu viac upokojili a teda s kľudom prešla do obývačky.
"Kľudne sa posaďte a oddýchnite si, celý gauč je vám k dispozícií. Smiem vám ponúknuť niečo na pitie alebo nejaké iné občerstvenie? Práca novinára musí byť iste vyčerpávajúca." Kdekto by si pomyslel, že tá posledná veta bola myslená ironicky, ale bol by na omyle. V jej slovách nebola ani štipka irónie či sarkazmu, rovnako tak v jej myšlienkach. Nevedela aké to musí byť, celý deň zháňať informácie, večer ich všetky nacápať do článku a ten na ďalší deň vydať a dúfať, že o to bude mať niekto záujem, ale podľa nej to určite nie je jednoduché. Je to práca s ľuďmi a na tých záleží sila článku, či sú ochotní odpovedať alebo nie. A potom už je len na novinárovi ako sa mu podarí článok napísať a či si tam niektoré informácie upraví aby zneli zaujímavejšie alebo nie. Ona by však novinárkou byť nedokázala, až taká komunikatívna nie je. Nedokázala by ani v obchode vymámiť z predavačky kilo cukru, nie to ešte aby z niekoho vymámila opis niečej vraždy alebo tak podobne. A preto mu nezávidela takúto prácu. On používal slová a texty na to, aby vyjadril čo cíti. Ona na to ide mlčky, prostredníctvom svojich obrazov. Ale rozhodla sa jeho prítomnosť akceptovať a keď sa chce vŕtať v jej informáciách, nebude mu brániť. Povie mu všetko, čo bude vedieť, pokiaľ jej jeho otázky nebudú pripadať príliš dotieravé. Ak áno, má smolu, bude to jeho problém, nie jej.
avatar
Počet príspevkov : 6
Age : 172
Bydlisko : Autumnhall
View user profile

Re: Dom Niy T. Lilith

on Sat Jun 09, 2018 10:46 pm
Horace sa pomaly otočil na päte a nasledoval ju, stále v úctivej vzdialenosti, cez vstupnú halu až do miestnosti, ktorá asi predstavovala obývací pokoj. Televízor, gauč, sedačky, stôl a steny posiate mnohými, vcelku zaujímavými obrazmi. Prebehol po nich pohľadom, každému sa na krátko povenoval v rámci rýchleho obzerania terénu pred sadnutím na ponúkané miesto, a hoci videl už aj lepšie diela - veď kto sa chytá na Boccaccia alebo Holbeina? Žiadneho takého smrteľníka ešte nespoznal a aj da Vinci môže iba z kúta ticho vzdychať závisťou, pretože tak preslávená a toľko ospevovaná Mona Lisa nie je tak dych berúca, ako si všetci myslia. Malá, nevýrazná, ťažko sa ku nej dostať a keby nebola tak slávna, ani o ňu nezavadíte pohľadom. Dokonca aj tieto obrazy boli lepšie a zaujímavejšie ako ona! Teda...niežeby ich považoval za lepšie len z dôvodu, že sú jedinou formou umenia v jeho dosahu! Kdeže! Rozhodne to boli pekné maľby, len mal trošku iný vkus, mal radšej niečo renesančnejšie. Rád by sa tomuto jej umeniu aj trochu povenoval a opýtal sa na to - tak to väčšinou urobil, keď sa ocitol ako hosť u niekoho doma -, ale keďže už bolo dosť veľa hodín, rozhodol sa, že to radšej nechá tak a prejde rovno k veci. Čo jej zreferoval, keď sa konečne posadil na gauč a ako správny hostiteľ ho začala aj hostiť...alebo chcela začať. „Niekedy áno, niekedy nie, záleží na tom, čo sa deje. Dnešok veru bol vyčerpávajúci, ale napriek tomu musím vašu ponuku odmietnuť, rád by som to vybavil rýchlo, aby som pridlho nezdržoval..." Povedal, čím dal jasne najavo, že si je vedomí toho, ako moc ho tu nechce, a ako moc on tu nechce zbytočne zostávať. Mali spoločný cieľ a tak si bol istý, že to vybavia rýchlo. Najlepšie spolupracovali tí, ktorým sa nechcelo, pretože ak sa tomu nemohli vyhnúť, chceli to mať čo najrýchlejšie z krku. „Môžeme teda prosím prejsť rovno k veci? Nepotrvá to dlho, chcel by som len položiť pár otázok." Ako rozprával, vyzliekol si svoju vestu, poskladal ju a položil vedľa seba na gauč, popri čom si vybral zápisník a ceruzku a z vrecka riflí zase mohli, kde zapol nahrávač, takže ak mu čosi unikne alebo si nestihne poznačiť, moderná technológia ho poistí aj v takomto nešťastí. Ach, tá moderná technika! Zázrak nad zázraky napriek všetkému zlu, ktoré to obnáša.
avatar
Počet príspevkov : 5
View user profile

Re: Dom Niy T. Lilith

on Sat Jun 09, 2018 11:15 pm
Nijako sa jej nedotklo, že jej ponuku odmietol, jedla síce mala vyše hlavy a o vodu tiež pod jej strechou nie je núdza, ale keď nechce, nútiť ho nebude. Aspoň si bola vedomá toho, že aj on by chcel čo najskôr odísť a to jej taktiež ani trochu nevadí. I keď už keď jej sedí na gauči, predsa ho nebude vyháňať, bude jeho prítomnosť akceptovať do doby, pokiaľ to bude nevyhnutné. Možno to nakoniec ani nebude také hrozné, všimla si ako si obzeral jej obrazy, rozhodne sa mu nebude chváliť, že ich maľovala ona i keď si to možno už aj sám domyslel, ale to nie je dôležité. Na obrazy sa jej však pýtať neprišiel a obávala sa toho, že nebude schopná mu podať informácie, ktoré by mu mohli nejako pomôcť. Skúsiť to však musí aj napriek tomu, že si trávenie tohto večera predstavovala trochu inak, ale nevyčíta mu to. Len si robí svoju prácu a to mu vyčítať nemôže. Či už je tu lebo mu to prikázali alebo z vlastnej vôle.
"No, m§a nezdržujete, ja som už doma, ale vás ešte čaká cesta domov ak sa nemýlim." Poznamenala a išla si sadnúť tiež, bolo jej hlúpe tam len tak postávať. Každopádne sa cítila uvoľnenejšie než vtedy keď stála vo dverách, tu už bol síce nie len na jej území, ale priamo v jej teritóriu, ale tu si na neho už dá pozor, takže sa nemusí báť toho, že by mohol vyviesť nejakú hlúposť. Brániť sa predsa ešte vie nech sa pokúsi o čokoľvek. Ale pochybovala, že by sa o niečo pokúsil, predsa len sa rozhodla mu dôverovať aspoň natoľko, aby sa nebála otočiť sa mu chrbtom. Minimálne preto, lebo verila svojim inštinktom. Pohodlne sa teda usadila na gauči a pozrela na neho s otázkou v očiach, že na čo sa bude pýtať najskôr.
Všimla si, že si dal dolu svoju vestu, vytiahol si nejaký zápisník aj s ceruzkou a potom ešte nahrávač. Tomu nahrávaču moc neverila, ale nedala to na sebe znať. "Môžme teda začať." Jemne kývla hlavou a bola pripravená snáď na čokoľvek.
avatar
Počet príspevkov : 6
Age : 172
Bydlisko : Autumnhall
View user profile

Re: Dom Niy T. Lilith

on Tue Jun 12, 2018 9:27 pm
Sklopil pohľad na stránku bieleho papiera nahusto zapísanom drobným tmavým krasopisom, typickým pre Horacea Lindbergha. Ako malého chlapca z vyššej spoločenskej vrstvy ho, prirodzene, naučili lepším móresom ako indickú spodinu a svoju nadradenosť mal za každých okolností dávať bez ostychu najavo bez toho, aby to bolo príliš extravagantné. Písmo tak nádherné svojou ozdobnosťou, až sa ťažko čítalo, bolo samozrejmou súčasťou týchto gest, koniec koncov, písané slovo je stále druh vyjadrenia a tento spôsob často vyjavil, na akej ste kultúrnej úrovni, pretože rasové predispozície dokázali nepríjemne zradiť. Hitler to zistil po zlom, keď napriek propagande nordickej rasy na olympiáde v štyridsiatom šiestom porazil Nemcom černoch. Medzinárodný trapas. Za tie roky už prešiel majiteľ pera i ruka zmenami a naučili sa byť šetrnejší a praktickejší v otázkach písania, stále to vytvárali pekné a tentokrát i dobre čitateľné grafémy, ktoré by nerozlúštili len štyri typy ľudí: tí, čo nerozumejú po anglicky, tí, čo nevedia alebo nedokážu čítať, tí, čo by to proste i tak nerozlúštili a...no to je vlastne asi všetko, takže to dokopy dáva tri skupiny. Tá štvrtá je potom tá, čo to dokáže prečítať. Mal tam napísaných niekoľko riadkov rôzneho textu, niečo boli jeho vlastné úvahy a poznámky vo veľmi stručnej podobe, niečo z toho boli otázky, ktoré položiť respondentovi. Väčšinou bola ich podstata veľmi podobná alebo rovnaká, pretože týmto spôsobom získal informácie na prvý pohľad rozdielne, no dobrý novinár v dokázal "vyňuchať" súvislosti medzi slovami a obrazmi, a tak vytvoril celkový vzorec a podať ho čitateľom ich novín. On sám okrem toho využíval sofistikovanejšiu metódu obmieňania otázok, takže sa nikdy dvoch ľudí (pokiaľ nemal rozhovor s viacerými naraz) neopýtal úplne tie isté otázky. Niekedy zmenil slovo alebo vetnú konštrukciu a aj takáto zmena dokázala urobiť veľa...bol to taký motýlí efekt publikácie. Rýchlo si teda ešte tie otázky prešiel predtým, ako sa pustil do práce, ktorá ho tu zaviedla. Napísal si dátum a meno respondenta, vzal mobil, kde už prehrávač bežal, a dátum s menom osoby oproti zopakoval rovnako ako dôvod návštevy. Potom už konečne prešiel k veci. „Výborne, začnime teda," povedal a položil mobil približne do stredu stola. „Slečna Lilith, už ste mi potvrdili, že ste sa zúčastnili toho incidentu. Chcel by som zistiť veci z vášho uhla pohľadu. Kde ste boli, keď sa to všetko odohralo? Kam ste mierili?" Mnoho novinárov kládlo priveľa otázok naraz, iní zase išli systematicky po jednej, aby sa nestratili v tom slede výpovedí - bol to charakteristický znak nováčikov. Používal ho i sám Horace, dokým ho starší kolegovia nepresvedčili o tom, že je omnoho výhodnejšie, ak naraz položí viacero spolu súvisiacich otázok...alebo takých, na ktoré asi dostane veľmi podobnú odpoveď. Šetrí to čas a udržuje to akúsi profesionálnu atmosféru, ak by náhodou niekto niekedy tie nahrávky počúval, čo sa teraz už moc nedialo, pretože od starej školy nahrávok sa ustúpilo a do popredia sa dostali mobily - vlastníctvo s právom na súkromie, takže si doňho nemohol ďobnúť len tak ledakto.
avatar
Počet príspevkov : 5
View user profile

Re: Dom Niy T. Lilith

on Fri Jun 15, 2018 9:27 pm
Snažila sa potlačiť nervozitu aj všetko ostatné a zostať pokojná. Veď o nič nejde, len mu zodpovie pár otázok, on jej predsa z nosa neodhryzne. Aspoň na to nevyzeral, ale počas svojho života sa naučila, že podľa vzhľadu nemožno súdiť ľudí, pretože často môže byť výzor klamlivý. Kto by napríklad od nejakého starého dedka, ktorého by každý najradšej posadil do kresla a nechal tam v pokoji umrieť, typoval na vraha? Ona bez problémov. Rovnako ako by aj o malom dievčatku s ružovou mašľou vo vlasoch a šatičkách s mickey mausom dokázala povedať, že nie je taká nevinná ako by sa mohlo zdať. A naopak, o niekom, kto na pohľad vyzerá ako utečenec, ktorý za sebou má štyri vraždy a tri znásilnenia, by vedela povedať, že je to vlastne milý človek. Ale záleží na uhle pohľadu.
Vrátila sa späť do reality, vytrhnutím z vlastných úvah, v momente, keď na stôl položil svoj mobil, na ktorý to bude zrejme nehrávať. Stále voči tomu cítila istý odpor, ale bola si vedomá toho, že mu to pomôže pri práci, takže bola ochotná voči tomu nenamietať a snažila sa to miesto toho ignorovať a sústredila sa na jeho prvú otázku, aby mu nepovedala nejakú hlúposť. Stále si však myslela, že toho nevie dosť na to, aby mu nejako pomohla. Alebo, aby mu pomohla viac ako niekto iný, koho už vypočúval.
Kde bola? Kam mierila? Myslela, že sa nebude motať okolo horúcej kaše a pôjde rovno k veci, otázkami smerujúcimi priamo k tomu požiaru, ale zrejme na to mal on iný názor. Nevadí. Takže... "Išla som práve okolo a mierila som z obchodu domov. Avšak, keďže som bola na druhej strane cesty, nemala som šancu vidieť niečo viac než len hlúčik ľudí, plamene šľahajúce z obchodu a dym." Povedala na rovinu, aby si nezačal myslieť, že by toho mohla vedieť viac než vie. Musela však pomedzi odpovedanie aj premýšľať. Čo mu vlastne má povedať? Samozrejme, postrehla toho možno viac než by chcela a bolo jej jasné, že obyčajný ľudia to určite nemohli postrehnúť, ale nevedela čo vie on. A nechcela mu hovoriť niečo, čomu by nemusel chcieť uveriť, takže radšej si bude dávať pozor. Len pre istotu.
avatar
Počet príspevkov : 6
Age : 172
Bydlisko : Autumnhall
View user profile

Re: Dom Niy T. Lilith

on Sat Jun 16, 2018 12:01 pm
Už ako aj veľakrát predtým, i teraz už začínal mať pocit, že mu snáď narástli rohy a jeho tvár sa zmenila v nejakú démonickú podobu spôsobenú praktizovaním temnej mágie goëtia, pretože asi tak nejak sa tvárili jeho respondenti neochotných podať akékoľvek informácie či už z obáv, strachu alebo proste z neistoty, či skutočne niečo vedia a nepustia do obehu klamlivé fakty. Tento strach i reakcie už Horace zažil viackrát, ako vôbec dokáže spočítať, a tak si z toho veľa nenarobil...aspoň teraz už nie. Jednoducho a proste sedel na zadku sťa päť peňazí a obzeral sa okolo seba, aby priamym očným kontaktom ešte viac neznervóznil osobu oproti sebe. Trpezlivo čakal a nechával ich, nech si utriedia myšlienky, nájdu rovnováhu medzi strachom a ochotou a až potom, keď si budú istí sami sebou, prehovoria. Väčšinou to fungovalo, to len skutočne slabšie povahy nedokázali taký nápor zvládnuť a z toho dôvodu to s nimi vzdal, ospravedlnil sa a nechal ich tak - pri hysterických jedincoch dokonca nenechával ani vizitku, ktorú zvykol nechávať zakaždým, keď ho niektorí jedinec (akéhokoľvek pohlavia) zaujal či už z čisto osobných, platonických alebo profesionálnych dôvodov. Tvrdiť, že táto mladá dáma nebola aspoň na prvý, druhý ba i tretí pohľad pekná, by bola ťažká lož. Bola veľmi veľmi pekná a atraktívna, ale tam to pre Horacea skutočne aj haslo. Netušil, aká je povahou, na čo nie vždy pozeral, a i keby, teraz tu bol smrteľne vážne pracovne a striktne sa toho držal. Nemal v pláne jej tu počas rozhovoru hádzať nepriame narážky, flirty alebo po nej pokukovať s ťukaním jedného očka a úchylne nadvihnutým obočím. To by bolo hlboko pod jeho úroveň a on si udržiaval isté kvality. Istý čas už ubehol, kým sa slečna ozvala a podelila sa o veľmi nejasné informácie. Napriek tomu si ich však zapísal. „Máte pocit, že ľudia začali panikáriť postupne alebo spontánne, zrazu a bez rozmyslu? Niektorí totiž veria, že šperkárstvo bolo podpálené, iní, že išlo o samovznietenie alebo o chybu poistiek." Ak sa čosi za tie roky naučil - a teraz mysliac aj mimo svojej novinárskej kariéry, teda z obdobia predtým, ako prišiel do Largehavenu -, tak to, že Američania boli hrozne hlúpym národom, ktorý si nedostatok vlastného rozumu kompenzoval tým, že z času na čas nejaký jedinec prišiel s veľkým odhalením, okolo ktorého vybudoval za vlasy pritiahnutú teóriu. Tak sa z oblakov stávali únosy mimozemšťanmi a z náhleho blesku z čistého neba útok amerických tajných vojenských zbraní. Koľko sa toho len napočúval! Takmer ho to dohnalo ku strate viery v ľudské pokolenie, Takmer. Pokračoval však s otázkami ďalej: „Nezacítili ste nejaký väčší otras alebo tlakovú vlnu, keď ste išli okolo? Možno ešte predtým, ako ste zbadali ten dav a dym... Hlavne v tejto otázke sa mu väčšinou výpovede dosť krížili, za čo určite mohla ich všímavosť a spomienky ako aj individuálny pohľad respondentov. V takýchto prípadoch bolo ťažké rekonštruovať situáciu.
Sponsored content

Re: Dom Niy T. Lilith

Back to top
Permissions in this forum:
You cannot reply to topics in this forum
Icons made by Dave Gandy and Freepik from www.flaticon.com are licensed by CC 3.0 BY